DELET 22. mája 2002 prijala Židovská náboženská obec Bratislava nové ustanovenie, ktoré určuje podmienky na vstup do židovskej obce. Členmi obce sa môžu stať ľudia, ktorý dokážu halachický pôvod aspoň jedného zo svojich rodičov, čiže otca alebo matky. Predtým bol predpokladom na členstvo klasický halachický pôvod. Je to určitý kompromis medzi veľmi uzavretým a veľme otvoreným systémom. Masové prihlasovanie sa však zatiaľ nekoná. PhDr. Peter Salner, predseda Židovskej náboženskej obce Bratislava Čo viedlo nábožensku obec Bratislava k tejto zmene? V podstate tých kritérií bolo viac, neviem, ktoré z nich viedlo v prvom rade k tejto zmene. Prejavilo sa evidentné starnutie obce, aj fakt, že Židovská náboženská obec podľa našich predstáv, mám na mysli predstavenstvo, je židovská, čo znamená, že by mala umožňovať vstup ľuďom, ktorí sú židovského pôvodu a cítia sa byť Židmi, a to aj v situáciách, keď im to halachické pravidlá nedovoľujú. Samozrejme, že členstvo v obci neovplyvňuje účasť na náboženských obradoch. Aký je váš názor na túto problematiku? Osobne som toto rozhodnutie podporoval, ale zároveň sa naň dívam s určitými obavami, pretože z hľadiska fungovania obce teoreticky veľký príliv ľudí, ktorí nechcú rešpektovať historické tradície, nemusí byť pozitívom. Pokiaľ by k tomu ľudia však pristupovali rozumne a rešpektovali náboženskú tradíciu, ktorá jednoducho existuje a my nie sme oprávnení ju meniť a akceptovali fakt, že židovská náboženská obec musí fungovať aj na náboženských princípoch a zároveň rešpektovať aj spoločenské zmeny, tak by to mohlo byť dobré. Po roku predstavenstvo zhodnotí účinnosť týchto zmien a zistí, či je to skôr pozitívny alebo negatívny krok. Ing. Egon Gál, CSc., riaditeľ Inštitútu judaistiky Univerzity Komenského v Bratislave Princip prijímania do obcí by sa mal zhodovať s princípmi štátu Izrael. Povedal by som, že v tomto prípade ide o celoeurópsky problém.

Otázka znie tak, že čo a akým spôsobom chceme zachovať židovstvo a aké máme k tomu možnosti. Nakoniec halacha vznikla v istej době a mala istý účel. Keby tento princíp platil v době, keď žil Mojžíš, tak jeho dvaja synovia by neboli akceptovaní, pretože ich matka Cidra nebola židovka. Ten princip vznikol v istej době s cieľom zachovania rodu. Dnes by mal byť účel trochu iný, respektive by sa dal rozdeliť na dva: po prvé zachovať štát Izrael a po druhé v Európe zachovávať židovskú kultúru.Baruch Mayers, bratislavský rabín Som za to, aby pravidlá, ktoré platia už stáročia, platili naďalej. Keď si rozoberieme, čo vlastne židovstvo je v prvom rade, nesmieme zabudnúť na to, že to je náboženstvo. Myslím si, že podobné zmeny vedú k nerešpektovaniu našej tradície, ktoré môže ohroziť kontinuitu. Takisto aj akékoľvek pokusy stavať židovstvo len a len na identite a národnej príslušnosti bez náboženstva.  Na druhej strane si uvedomujem, že tu boli isté špeciálne situácie jako holokaust a následná totalitná diktatúra, ktoré vytvorili špecifické prostredie. Existuje veľa mladých ľudí, ktorí majú židovského otca a ich snahu o integráciu a spolupatričnosť nesmieme ignorovať. Ľudia hovoria, že zmenou pravidiel prijímania do obce si plníme povinnosť voči takýmto ľuďom. Existuje možnosť konverzie, ktorú predpisuje tóra. Ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom ocitli v situácii, že nie sú halachického pôvodu, ale cítia sa byť Židmi, môžu svoje presvedčenie spečatiť konverziou, ktorou na seba preberú pravidlá a princípy židovského života. Mali by sme skôr pripraviť pôdu na to, aby pre svoje židovské cítenie mohli urobiť viac a stať sa tak plnohodnotnými členmi náboženskej obce. Ing. Jozef Kučera, v súčasnosti na dôchodku, bývalý predseda ŽNO BratislavaV takýchto prípadoch sa kompromisy robiť nedajú. Nemáme žiadne právo meniť tisícročné zákony.(Ukázka z nultého čísla Deletu, tevet 5763/ prosinec 2002 – leden 2003, kráceno)